lilisun

Mnohí to už vedia, mnohí to cítia… no bohužiaľ tí, ktorým systém vyhovuje(1% ľudí) si to odmietajú priznať. Zatvárajú oči, zapchávajú si uši pred pravdou a silou-mocou sa pokúšajú vzkriesiť mŕtvolu. Pumpujú do nej nové a nové zdrapy papiera, či fiktívnych núl a veria, že táto nová krv ju postaví na nohy. Dobre teda… na chvíľku sa im to podarí, no dlho nepotrvá a bude opäť skapínať v predsmrteľných kŕčoch na dne plného hnoja.

A potom… Bude už len jediné východisko ako udržať deštruktívny systém pri živote a tým východiskom bude veľký vojnový konflikt. Čím viac sa toho zničí, čím viac ľudí zostane s holými rukami a zadkom, alebo pomrie, tým lepšie pre veľkú, deštruktívnu zdochlinu. Pre jej záchranu obetuje elita sveta mnohé životy, no svoje vlastné určite nie. Zapojí masmédiá, ktoré má samozrejme vo svojom vlastníctve a urobí všetko pre to, aby tie hlúpe ovce pekne nenápadne… systematickými lžami vmanévrovala tam, kam potrebuje. Umelo im vytvorí neexistujúceho nepriateľa, ktorý ich akože ohrozuje, chystá sa okupovať ich vlasť a svoje ničivé ciele dosiahne prostredníctvom strachu a nevedomosti. Ovce netušia, že im odovzdaním svojej slobodnej vôle pomáhajú napĺňať bezohľadné ciele. Táto manipulácia slobodnej vôle prebieha na úrovni psychiky ľudských bytostí… takzvané vymývanie mozgu prostredníctvom podvedomých hypnotických sugescií, čo v preklade znamená: to čo počujeme, vidíme prijmeme za svoje vlastné pravdy. A pritom to celé môže byť len neexistujúca ilúzia, klam.

Ako z toho systému von nenásilnou cestou? Bez ďalšieho krviprelievania? Ďalšieho… pretože, či sa to niekomu bude páčiť alebo nie, dielo na Ukrajine je výsledkom deštruktívneho systému, tak isto ako aj bývalá Juhoslávia a ďalšie pamätné práce. Prečo sa im to vtedy podarilo? Lebo sme sa MY (99%) len prizerali… lebo sme MY boli ticho a nechali sme tie krajiny vykrvácať. Vieme vôbec koľko tam pomrelo ľudí? Detí? Vieme to?… Ukazovali nám to v médiách ako tam humanitárne bombardujú škôlky, nemocnice, školy? Nie! Zapchali nám ústa, prelepili oči čiernou páskou… a i teraz sa nás snažia umlčať. Bolí to v srdci, v očiach štípu slzy, no naše ruky sú prislabé, naše hlasy príliš tiché, aby dokázali prekričať lži, ktoré sú nám podsúvané.  Rozštiepia nás na skupinky… budeme nenávidieť Rusa… Američana… Maďara… Róma… homosexuála… no hlavne budeme slabí, nejednotní a im sa bude dobre vládnuť takým slabochom.

Tu v tejto chvíli vôbec nezáleží na tom, či som ja nejaký putinovec, proamerická, kresťanka alebo ateista… systém ide proti nám a nerobí rozdiely. Prišla chvíľa, kedy nie je vhodné hľadať čo nás rozdeľuje, ale naopak to, čo nás spája. Môj hlas je tichý, no keď nás zakričí naraz 1000, 10000, 100000… potom nás už začujú aj tí arogantní vládcovia sveta. Použijem slová Matky Terezy, ktorá povedala: „Všetci cítime, že to čo robíme, je len kvapkou v oceáne. Ale z oceána ubudne, ak tam bude táto kvapka chýbať.“ Morálne hodnoty boli už dávno prekročené, pokora a úcta ku všetkému živému nevedie tento svet. Nám vládne deštrukcia, arogancia a bezohľadnosť. Svet potrebuje zmenu. Celý systém je založený na lžiach, podvodoch a zlodejine… Tu v tejto chvíli si spravodlivosť musíte kupovať, ináč neexistuje. Zdravie musíte obetovať, pretože pre našu vládu je dôležitejšia hromada železa, ktorá nás má ochraňovať.  Kto z vás to dokáže s láskou v srdci prijímať? Nie je práve táto chvíľa pre nás príležitosťou poučiť sa z minulých chýb a urobiť svoje vlastné životy plnohodnotnejšími? Nedozrel čas odhodiť reťaze, ktorými nám zviazali ruky, neťahať sa naďalej so železnou guľou na nohe?

„K víťazstvu zla postačí, keď dobrí ľudia budú sedieť so založenými rukami.“ Edmund Burke