lilisun

Tento článok je venovaný Vám… ĽUDIA. Tomu veľkému množstvu ľudí, ktorí klikli na „páči sa mi to„ i tým, ktorí si ho prečítali a nemali chuť ma lynčovať. No predovšetkým tým, ktorí svojimi komentármi v podstate napísali pod článkom, článok ďalší. Skláňam pred Vami svoju naivnú i hrdú hlavu, pretože ste dokázali niečo krásne. Ja som v NÁS opäť začala veriť… po Vašich reakciách zas cítim, že predsa len máme ešte nádej ako ľudstvo, či národ…, že sme vo svojej podstate oveľa lepší a múdrejší než na akých sa hráme.

Z veľkej úcty k Vám píšem tento článok, pretože keď som sa po publikovaní toho predchádzajúceho „Pán Kiska, príde deň, kedy budete hovoriť ľuďom, ktorí Vás volili a verili Vám aj pravdu??“ dostala k netu bolo pod ním už množstvo komentárov a ja som si povedala, že tí krásni ľudia si zaslúžia aby som im odpovedala čo najúprimnejšie a zároveň tak, aby ste ma pochopili. Ani vo sne ma nenapadlo, že tie komentáre budú také aké sú, pretože keď vidíte a čítate ako ľudia tú svoju novú prezidentskú modlu uctievajú, tak by bolo naivné si myslieť, že ma po takom článku neroztrhajú v zuboch. Ak si odmyslíme Pupušška, Fúrik( svojich približne 30 štváčskych komentárov zrejme sám zmazal) a dvoch pánov, ktorí ma nazvali konšpirátorom a z článku neboli schopní zistiť, že nie som muž… tak ste napísali jeden veľmi múdry, krásny článok a ak aj bola kritika za to, že som volila pána Kisku, tak ju úplne chápem. Verte, že by som si tú ruku, ktorá tam hodila lístok označený jeho menom radšej ošť..a. Lenže…

OBRAZNE napísané (skutočne obrazne, nechcem nikoho urážať)… Ak položíme vedľa seba dve hovná a potom ich očuchávame, aby sme zistili, ktoré viac smrdí, lebo si potrebujeme vybrať to druhé, tak to ozaj nie je žiadna sláva. Potom sa ľahko stane, že to dopadne tak ako to dopadlo. Pána Fica som už poznala celkom dobre a hlavne sa mi zdalo, že jeho ego sa rozpína väčšou rýchlosťou ako  vesmír. To pre mňa neveštilo nič dobrého, lebo prezident  by mal mať v sebe aj veľkú dávku pokory a empatie. Pána Kisku som vôbec nepoznala, ale nechala som sa oklamať blogom môjho kamaráta, ktorý ho osobne veľmi dobre pozná a uverila som, že môže byť pre moje milované Slovensko skutočnou nádejou. Teraz som presvedčená o tom, že mu tie klamstvá veľmi šťavnato zaplatil.

Určite ste z článku cítili veľké sklamanie, možno až frustráciu, ale ono to tak vždy je, ak máte nejaké očakávania a oni sa nenaplnia. Ja som pánovi Kiskovi verila… krátko po voľbách som sa s ním aj osobne stretla, i keď som s ním prehodila len pár slov a spoločne sa s ním odfotila. Bol veľmi milý a ja som z neho mala dobrý dojem. Aj naďalej si myslím, že ten človek má veľký potenciál… ibaže zablúdil, nechal sa strhnúť túžbou po moci, peniazoch a zapredal svoju dušu… no teraz i nás, pretože koná aj v našom mene. Viete si predstaviť to sklamanie, keď zistíte, že človek ktorému ste verili je len akýsi šašo… pajác, ktorým poťahujú tam, kam to vyhovuje tým, ktorí mu pomohli do kresla?? Pochopila som to v momente ako bez nejakého uváženia, či diskusie podporil v lete sankcie proti Rusku. Trestal obeť, slúžil agresorovi… a hlavne vôbec nemyslel na svoj ľud. Chcelo sa mi plakať… Vzdala som sa ho ako prezidenta, lebo nás zradil. Teraz z odstupom času už každý vidí, kam nás tie nezmyselné sankcie priviedli… niet z nich víťaza, ale ublížili všetkým. Možno by bolo na mieste, keby pán Kiska natočil video, v ktorom sa ospravedlňuje ľuďom Slovenska za tento prešľap…, že nebol tým kto by apeloval na to, že skôr ako sa začne trestať, mali by prebehnúť diskusie o hľadaní múdrejšieho riešenia.

Ďakujem Vám ľudia za to, že ste pochopili nešťastnicu, ktorá si sype popol na hlavu. Ja som jedna z Vás… bežných občanov, ktorí sú v súčasnej dobe veľmi podhodnotení. Takmer všade sa stretám so slovami, aký sme my hlúpy národ… ako si opäť zvolíme zlodejov atd. No my nie sme sprostí, väčšina z Nás len nevie čo si počať s tým množstvom lží, ktoré sú nám servírované zo všetkých strán. Môžeme my vari za to, že tí zlodeji majú pod palcom všetky médiá prostredníctvom ktorých nám krásne vymývajú mozog? Rozdelili Nás na dve znepriatelené strany… Ideme doprava, alebo doľava. Ale čo keby sme teraz pre zmenu išli rovno a ťahali sami za seba? Ak si nebudeme veriť my, že to môžeme dokázať, tak kto nám potom uverí? Nikto…Vy ste mi vrátili nádej a vieru v to, že sme krásni ľudia, ktorí majú v sebe ľudskosť, úctu i pokoru. No naša pokora už nie je zdravá, lebo jej chýba sebaúcta, sebaistota… Slovenský ľud je ako dieťa, ktoré potrebuje usmernenie, vedenie… Ak bude zo všetkých strán počúvať aký je hlúpy, tak asi nakoniec aj bude…. Potrebujeme viac viery v seba samých a potom si určite zaslúžime aj lepšiu vládu. Ako odznelo v jednom komentári: „Aký bača, také ovce..“   No  mňa ste jednoznačne presvedčili o tom, že si už naozaj zaslúžime niečo lepšie. O rok tu máme voľby, tak sa múdro rozhodnime kto nás bude viesť( ak bude z čoho vyberať) a nenechajme sa oklamať… Alebo som naozaj taká naivná, že stále túžim veriť, že konečne príde niekto, kto bude kopať za NÁS, za NÁROD??

Ja som človek, ktorý je vo svojom osobnom živote šťastný a spokojný, no prišla doba, v ktorej nedokážem zatvárať oči a uši pred situáciou vo svete. Ako človeka, ktorý uznáva morálne hodnoty sa ma to naozaj týka a malo by sa každého z Nás. Niekedy začínam mať pocit, že žijeme v akomsi Kocúrkove kde lož je pravdou a pravda lžou a občan si musí dávať dobrý pozor na to čo zhltne, pretože to môže byť otrávené… No môj svet je po vašich reakciách na článok presvetlený nádejou. Vonia vierou v Nás. V to, že sme ešte celkom neosprosteli a srdcia Nám predsa musia ukázať smer. Zmena kolektívneho vedomia môže prísť len na úrovni jednotlivca. Až mnohí z Nás pochopia, že sme sa zasekli v bludnom kruhu, z ktorého existuje cesta von. Ak Nás už tí ľudia čo sú pri válove potrebujú klamať a zavádzať… dobre. Nech tak robia! No my sme slobodní, máme vlastnú vôľu i múdre myšlienky. Pre Nás rozbroje a vojna nie sú riešením… My neklameme! My nekradneme! My nevraždíme! My máme stále šancu žiť tak, aby sme sa nemuseli hanbiť, keď sa jedného dňa otočíme…

„Ak si pripadáme bezcenní a podhodnotení, potom máme sklony obmedzovať sa a príliš si nevyberať. Myslíme si, že žobráci nemajú právo rozkazovať… No vari tí páni vo vláde nie sú naši zamestnanci? Neplatíme ich my? Nemáme právo ich prepustiť, ak nekopú za Nás, ale proti Nám?“

Ďakujem… ľudia…!